Historik profesor Ferdinand Uličný st. v knihe Dejiny osídlenia Šariša tvrdí, že v Rožkovanoch bola bezpochybne okolo roku 1600 škola. Prví známi učitelia, ktorí pôsobili v Rožkovanoch boli:

 

Daniel Martini                                                  okolo 1630

Juraj Trebula                                                   1631 – 1637

Andrej Dolmo                                                  1666 – 1667

Andrej Kuraň                                                   1684

Mikuláš Čapkaj                                                1712 – 1717

Anonymný učiteľ                                              1714 – 1734

Jakub Mušinský                                               okolo 1749 – 1753

Pavol Novák                                                    okolo 1775 nebol veľmi vzdelaný, avšak na vyučovanie malých detí postačoval.

 

Škola v Rožkovanoch bola postavená v roku 1787 na náklady Roškovániovcov. Mala jednu veľkú miestnosť a biednu komoru. Okrem maštale a malej stodoly iné hospodárske budovy nemala. O tieto budovy sa mali starať zemepáni. Od roku 1814 deti chodili do školy v počte 8 chlapcov a 5 dievčat. Deti navštevovali školu v malom počte pre chudobu rodičov a ich nedbalosť. Spočiatku to bola cirkevná škola rím.-kat. vyznania. Vyučovalo sa len náboženstvo a modlitby, ale neskôr sa deti učili písať aj čítať. Vyučovacia reč bola šariština. Vyučovanie prebiehalo len cez zimné mesiace, v ostatnom čase deti pomáhali v poľnohospodárstve. Žiaci sa neklasifikovali, ani nedostávali vysvedčenie. Učitelia boli bez učiteľských diplomov, zručnejší remeselníci a vyslúžení vojaci. Súčasne boli aj kantormi v kostole, čo bolo ich hlavné poslanie.

 

Prvá školská budova bola cirkevná, postavená na cirkevnom pozemku, cez ktorý bola zriadená aj cesta do kostola. Budova bola vymurovaná z kameňa. Školu dal postaviť nitriansky biskup Augustín Roškováni, spolu s bytom pre učiteľa okolo roku 1860. Mala jednu učebnú miestnosť a dve miestnosti pre byt učiteľa – organistu. Dlážky boli hlinené a stropy z dosák na drevených trámoch (tragaroch). Učebňa mala dva obloky, jeden do ulice a druhý do dvora. Kúrilo sa v sporáku s hlineným prípeckom. Drevo si deti denne donášali a podľa množstva doneseného dreva bolo aj teplo v triede. Po zriadení štátnej školy v roku 1913 a kúpe Péčiho kaštieľa pre školské potreby, budova školy sa načas prenajímala na bývanie, alebo v čase existencie mládežníckeho spolku Združenie katolíckej mládeže, slúžila ako klubovňa. V roku 1963 cirkev budovu zbúrala a v nasledujúcom roku 1964 tento pozemok odpredala. Peniaze za pozemok sa použili na stavbu fary. Na cirkevnej rím.-katolíckej ľudovej škole od jej založenia vyučovali nasledovní učitelia – kantori:

         

Andrej Kačmárik                               1814 – 1825

Jozef Šimlianovič                              1825 – 1838

Juraj Daňko                                     1838 – 1846

Andrej Svak                                     1846 – 1848

Jozef Petruš                                     1848 – 1865

Ján Sladkaj                                      1865 – 1870

Andrej Kopčák                                 1870 – 1878

Juraj Daňko                                     1872

Štefan Dubovický                             1878 – 1882

Vasilkovič                                         1882 – 1899

Vincent Bruhl                                    1899 – 1904

Július Fabian                                     1904 – 1908

Mikuláš Mlakaj                                  1908 – 1913

 

Z uvedených učiteľov - kantorov len posledný mal učiteľský diplom a pochádzal z Prešova. Maďarizácia Slovenska neobišla ani Rožkovany. V roku 1904 ako vyučovací jazyk na škole bola nariadená maďarčina. Prvým učiteľom v maďarskej reči bol Július Fabian. Hlavnou úlohou školy bolo prevychovať slovenské deti na Maďarov a úplne vymazať z ich povedomia slovenskú identitu. Vyučovanie nemalo úroveň, lebo deti nerozumeli učivu, spamäti síce odriekali naučené skomolené maďarské výrazy, ale vedomostný obzor si len málo rozširovali. Na cirkevných školách nebola prísna dôslednosť národnostnej prevýchovy, a preto aj v Rožkovanoch bola presadzovaná idea štátnej školy. Cirkev trvala na cirkevnej škole, štátna správa natískala štátnu. Počas toho „boja“ v rokoch 1911 až 1913 sa na škole nevyučovalo. Z toho ideového zápasu víťazom vyšiel štát, čo bolo z mocenského stanoviska samozrejme a tak v roku 1913 bola v Rožkovanoch zriadená dvojtriedna štátna ľudová škola. Jej prvými štátnymi učiteľmi boli Július Marcinko a jeho manželka Margita rod. Macejková. Július Marcinko v roku 1914 narukoval do prvej svetovej vojny, kde v prvých bojoch padol. Na jeho miesto štátna školská správa dosadila írečitú šovinistickú Maďarku. K deťom bola brutálna, rozprávala len po maďarsky, deti jej nerozumeli a nevedeli ani odpovedať, a preto ich kruto bila trstenicou na holé dlane a dávala ich kľačať pri tabuli na poleno dreva (ščipu). Táto učiteľka reprezentovala pravý typ násilného a hrubého pomaďarčovania slovenského človeka. Opakom bola učiteľka Marcinková, ktorá deťom prečítala článok maďarský, ale pretlmočila ho deťom v zrozumiteľnej reči. Medzi deťmi bola obľúbená a rodičia si ju vážili. Po vojne v roku 1918 sa vydala za Jána Mizeráka a spolu učili na škole do roku 1926, potom odišli do Sabinova. Ján Mizerák zriadil v školskej záhrade včelárstvo. V triede za lavicami mal stolársky stôl, kde v čase ručných prác žiaci za jeho dozoru a vedenia rezali látky na rámiky do úľov. Na rožkovianskej škole od jej poštátnenia pôsobili títo správcovia – riaditelia:

 

Július Marcinko                                      1913 – 1914

Ján Mizerák                                            1915 – 1926

Ján Popovič                                           1926 – 1956

Július Svätojánský                                1956 – 1958

Anton Ondrej                                         1959 – 1968

Jozef Skonc                                            1968 – 1993

 

Medzi učiteľov tohto obdobia patrili:

 

Margita Marcinková-Mizeráková             1913 – 1926

Slavkayová                                              1927 – 1928

Irena Ledváková                                     1928 – 1940

Jozef Prokop                                            1932 – 1936

Felix Laktič                                              1937 – 1938

Edita Vinterová                                       1938 – 1939

Klára Chmelárová                                  1939 – 1940

Tibor Gazda                                             1939 – 1940

Anna Šablatúrová                                  1940

Kopčáková                                             1941

Ján Šuťák                                               1943 – 1944

 

Z uvedených riaditeľov najhlbšiu brázdu vyoral Ján Popovič. Pôsobil v obci celých 30 rokov. Bol zapálený ideou učiteľa, dať vzdelanie mládeži  a otvoriť jej brány poznania. Denne pred vyučovaním šľapal poväčšine zablatenou cestou do cigánskej osady a privádzal cigánske deti do školských lavíc. V tomto období nebolo nezaškoleného žiaka. Jeho zásluhou u obce vyšli prví gymnazisti, čo bolo vzácnosťou v týchto začiatočných rokoch po prvej svetovej vojne. Bol organizátorom divadelných ochotníkov, stál na čele dobrovoľných hasičov a za Slovenského štátu bol aj starostom obce, a popritom vykonával funkciu organistu v kostole. Za jeho riaditeľovania pôsobil na škole učiteľ českej národnosti Jozef Prokop ( 1932 – 1936), výborný pedagóg a vynikajúci muzikant v hre na husliach. Viedol mužský spevácky zbor, s ktorým vystupoval v kostole. Mužské hlasy doprevádzal na svojich husliach a na organe, na ktorom hrál Popovič. Tento spevokol sa zúčastňoval aj na cirkevných pohreboch. Popovič s Prokopom si navzájom rozumeli a vychádzali ako otec so synom. Žiaci i rodičia mali svojich učiteľov v láske a obľube. V rokoch 1961 – 1971 pôsobila na škole učiteľka Paulína Posilná, ktorá obdržala za vynikajúce výsledky vo výchove a vzdelávaní mládeže a za obetavú verejnú činnosť čestný titul „Zaslúžila učiteľka“. Pri poštátnení školy v roku 1913 doterajšia budova školy pre školské účely bola už nevyhovujúca. Pre tie časy bolo potrebné vybudovať primeranú budovu školy. V dôsledku toho, bola dňa 24. augusta 1911 v Budapešti uzavretá zmluva medzi Maďarským kráľovským erárom, zastúpeným Dr. Koruvom, ministerským radcom a obcou Rožkovany, zastúpenou Michalom Laborcim, farárom ako predsedom školskej stolice, Štefanom Nehilom, richtárom, súdmi obecného výboru Ladislavom Prezenským, obvodným notárom a Mikulášom Roškovánim. Zmluva bola potvrdená 9. októbra 1911 na župe v Prešove s tým, že sa vyučovanie začne 1. septembra 1913. K výstavbe novej školy podľa zmluvy nedošlo, ale v roku 1913 obec kúpila Péčiho kaštieľ za 24 000 korún. Kaštieľ bol prerobený na školu s dvoma učebňami a učiteľským bytom. Vchod do učební a bytu bol spoločný. V roku 1923 bola na školskej budove vymenená manzardová šindľová strecha za sedlovú, pokrytú eternitom.

 

Po vzniku ČSR od 28. októbra 1918 začalo sa na škole vyučovať v slovenskom jazyku. Škola mala 8 ročníkov a zvláštnu triedu „štvarkovú“, na ktorej bolo doučovanie zo základného učiva väčšinou dospelých. V roku 1932 bola pri škole zriadená 3. trieda, nakoľko počet zapísaných deti na školu stúpol na 152. Štátna ľudová škola v Rožkovanoch bola dňom 1. septembra 1941 pretvorená na Rím.-kat. ľudovú školu. Vtedy bolo na škole 153 žiakov, všetko rím.-katolíci až na 5 grécko-katolíkov. Poverením SNR pre školstvo Rím.-katolícku ľudovú školu v Rožkovanoch 12. júna 1945 vyhlásilo od 1. septembra 1945 za Štátnu ľudovú školu s troma postupnými triedami. Neskôr bola škola prevedená na „Základnú deväťročnú školu 1.-5. ročníka v Rožkovanoch.“. Škola bola zatriedená do prvého stupňa a od 1. septembra 1980 má názov „Základná škola 1.-4. ročník v Rožkovanoch“ s troma triedami. Žiaci 5.-8. ročníka dochádzajú do Lipian. V školskom roku 1995-96 bola škola v Rožkovanoch štvor-triedna tried, mala 77 žiakov. Pedagógmi boli: Mgr. Miroslav Bujňák, Mgr. Beáta Bujňáková, Oľga Kolárová, Jaroslav Šašala. Neskôr Ing. Mizeráková, Slávka Varholíková a učiteľ na dôchodku p. Petruf. Riaditeľom bol naďalej Mgr. Bujňák.

   Od roku 1998 nastali v škole personálne zmeny. Nekvalifikovaných učiteľov vystriedali kvalifikované učiteľky  Mgr. Darina Jacová,  Mgr. Renáta Gajdošová, Mgr. Mariana Korečková, dochádzajúca z PO. V roku 1999 preberá funkciu riaditeľky školy Mgr. Darina Jacová a na 1 rok prichádza Lucia Hrickaninová. Tú po roku vystriedala Mgr. Zuzana Havlíková. Po 3 rokoch ju nahradila Mgr. Milena Kaprálová. V roku 1999 na žiadosť rodičov sa pod vedením nového vedenia zriaďuje prvýkrát v histórii obce ŠKD (školský klub detí)Ako vychovávateľka v ňom pôsobí Slávka Šulíková, neskôr Novická V školskom roku 2004/2005 prišiel nový pán učiteľ Mgr. Václav Pribula namiesto pani učiteľky Mgr. Renáty Gajdošovej, ktorá bola na ročnej materskej dovolenke. Od toho istého roku pôsobí v ŠKD pani vychovávateľka Erika Jusková, ktorá nahradila pani vychovávateľku Slávku Novickú. Odchodom pani učiteľky Mgr. Marianny Korečkovej so svojím mužom Davidom Hummenikom do USA v septembri 2005 sa vytvára miesto pre zastupujúceho Mgr. Pribulu a ten získava dekrét na dobu neurčitú.

Nový tím mladých učiteľov vsadil na mimoškolskú činnosť a vrátil do obce kultúru, folklór, záujem o umeleckú činnosť žiakov. Kultúrne podujatia pre obec organizoval vždy podľa kalendára podujatí( Úcta k starším, Vianočná akadémia, Mikulášska nádielka, Fašiangový karneval, Valentínska noc, Deň matiek, Deň detí, Deň otcov...)

Nástupom nového vedenia sa udiali veľké zmeny týkajúce sa budovy školy a samotného spôsobu vyučovania. Od roku 1999 sa previedla rozsiahla rekonštrukcia budovy školy. Bola zavedená plynofikácia, vybudovali sa nové sociálne zariadenia, ktoré nahradili doteraz suché latríny, urobili sa rozsiahle úpravy terénu pri škole. postavilo sa ihrisko, relaxačná časť dvora, chodník ku škole a nová brána s oplotením, vytvorili sa  nové priestory pre vyučovnie, zriadila sa počítačová učebňa a priestory pre ŠKD. Po prechode kompetencií v roku 2003 došlo k zlúčeniu ZŠ s MŠ. 

1. januára 2005 prechádza základná škola s materskou školou na samostatnú rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou, kde ako štatutár vo funkcii bola potvrdená Mgr. Darina Jacová. Boli v celej škole vymenené nové lavice, stoličky, keramicko-magnetické tabule. Vymenili sa okná v celej škole a prebehlo samotné oživenie a skultúrnenie celej budovy školy. 

Do materskej školy v Rožkovanoch v školskom roku 1995 – 96 bolo zapísaných 40 detí. Výchovno-vzdelávací proces zabezpečovali: riaditeľka Melánia Šlosárová, učiteľky Irena Havaničová a Cecília Havaničová. Po rozhodnutí o zlúčení MŠ so ZŠ, požiadala Melánia Šlosárová Okresný úrad v Sabinove o preloženie na miesto v inej obci. Vystriedala ju Martina Skladaná z Červenice. Tú po 2 rokoch vystriedala vo funkcii zástupkyne riaditeľa pre MŠ Anna Baňasová, ktorá pred rokmi v tomto zariadení začínala ako absolventka. V súčasnosti tam pôsobia pani učiteľka Anna Baňasová, Cecília Havaničová, Miroslava Kijovská, školníčka Anna Kravcová a kuchárka Mária Matvijová.

 

*zdroj: Ščecina, P.:

            Kronika školy

<>>